História obce

Obec Trstené pri Hornáde leží na styku juhovýchodnej časti Košickej kotliny so svahmi Slanských vrchov pri štátnej hranici Slovenskej republiky s Maďarskou republikou. 

9. – 12. storočie

Prítomnosť Slovanov

Územie trstenského chotára bolo osídlené už v praveku. Svedčí o tom aurignacké nálezisko z paleolitu, neolitické sídlo bukovohorskej kultúry i archeologické nálezy z hallštattskej železnej doby a z doby rímskej.   Dávna prítomnosť Slovanov na tomto území je doložená zvyškami slovanského osídlenia z 9. – 12. storočia.

1215

SAKA

Trstené pri Hornáde, pôvodne stará slovenská dedina Saka, patrilo do 2. polovice 13. storočia ku kráľovskému hradu Abaujvár. Saka (Zaka) je prvýkrát písomne spomenutá v tzv. varadínskom registri už r. 1215. Jej obyvatelia sú v ňom spomínaní ako „VILLANI“, t. j. dedinčania. Už názov dediny Saky nasvedčuje, že jej pôvodnými obyvateľmi boli Slovania. Pomenovanie Saka pochádza od slovanského osobného mena Sak, Saka, ktoré vzniklo od slovanského slova sak (v dnešnej slovenčine – vrece, sieť ).

1265

Noví majitelia

Saka sa v polovici 13. storočia vyľudnila (pravdepodobne za tatárskeho vpádu r.1241). Mladší kráľ Štefan V., ktorý vládol spolu so svojím otcom Belom IV. r. 1265 neobývané územie Saky daroval svojim služobníkom Hertvikovi (Hertwyg), kastelánovi hradu Tubul a jeho bratovi Herrikovi (Herricus). Noví majitelia dedinu zaľudnili maďarským obyvateľstvom, ktoré jej dalo nový názov Nádošť, po maďarsky Nádasd ( maďarské slovo nád v preklade do slovenčiny znamená trstina, nádas – trstené).

1270

Nové pomenovanie

Nový názov, ktorý iste vznikol podľa trstinného charakteru tejto zeme pri Hornáde, sa po prvýkrát objavuje r. 1270 v listine opisujúcej hranice dedín Čane a Vyšného Gyňova. Nádošť sa v nej uvádza ako susedná dedina spomínaných dvoch obcí. Pomenovanie Trsteného pri Hornáde sa v rôznych listinách a dokumentoch uvádza ako susedná dedina spomínaných dvoch obcí.

1270

Rôzne názvy obce

Pomenovanie Trsteného pri Hornáde sa v rôznych listinách a dokumentoch zachovalo takto : v r. 1215, 1265, 1282 Zaka, r. 1270 Nadasd, v r. 1332 – 1337 Nadasyo, v r. 1347, 1359, 1416, 1427, 1468 Nadosd, r. 1773 po maďarsky Nádosd, r. 1808 po slovensky Nádossec, r. 1906 slovensky Nádošť, 1920 Nádošť, od r. 1948 Trstené pri Hornáde

14.storočie

Zemepáni

Do konca 13. storočia sa v Trstenom pri Hornáde vystriedalo viacero zemepánov. Koncom 13. a začiatkom 14. storočia sa obec i celé panstvo (okrem Trsteného pri Hornáde doň patrili dediny: Ždaňa, Skároš, Bohdanovce, Vyšný a Nižný Čaj, Olšovany, Košická Polianka, Trsťany, časť Krásnej nad Hornádom a Šarišské Lužianky) dostalo do rúk tzv. nádošťskej vetvy Abovcov. Po smrti posledného z nich, Dominika, ktorý nemal mužských potomkov, (asi r. 1333) nádošťské panstvo dal kráľ Karol Róbert z Anjou r. 1335 palatínovi Viliamovi Drugethovi. Ten si Trstené pri Hornáde zvolil za svoje sídlo.

1337

Kostol a kňaz

Časť trstenského majetku, Olšovany, Nižný a Vyšný Čaj palatín Drugeth odstúpil r. 1337 vdove po zomrelom Dominikovi, jeho sestre a dcére. V r. 1332 – 1337, kedy sa vyberali pápežské desiatky, bol už v Trstenom kostol a kňaz.

1416

Výber mýta

Že to bola v stredoveku dôležitá dedina svedčí aj to, že sa tu vyberali mýto (tributum), ako je uvedené v listine z r. 1416.

1427

Pri vyberaní portálnej dane r. 1427 dedina nebola zdanená, preto je dosť ťažko urobiť si predstavu o jej ľudnatosti v tej dobe.

17. storočie

Vierovyznanie

Obyvateľstvo obce bolo do 17. storočia prevažne rímsko-katolíckeho vierovyznania. Nový rímsko-katolícky kostol v Trstenom pri Hornáde, ktorý je zasvätený sv. Anne dala vybudovať zemepánska rodina Czeczeyovcov. Počas náboženských vojen loď kostola zhorela, ostala len svätyňa a sakristia. Náboženské a protiturecké vojny, stavovské povstania a časté epidémie mali za následok veľký úbytok obyvateľstva. Po skončení povstania Františka Rákociho II. ( v r. 1703 – 1711 ) a doznení veľkej morovej epidémie, ktorá postihla východné Slovensko na začiatku tohto povstania, sa Trstené pri Hornáde veľmi vyľudnilo.

1715

Dosídľovanie

Roku 1715 tu žili len 3 sedliacke a 7 želiarskych rodín. O 5 rokov neskôr dedina mala dokonca len 6 poddanských usadlostí. Obec sa postupne dosídľovala najmä slovenským obyvateľstvom.

1746

Pri súpise cirkví a farárov v  r. 1746 tu napočítali 90 rímsko-katolíkov, 97 grécko-katolíkov, 4 luteránov, 49 kalvínov a 95 detí, spolu 245 osôb. Keďže rímsko a grécko-katolíci v tej dobe rozprávali prevažne po slovensky a kalvíni po maďarsky, môžme usúdiť, že už v 1. polovici 18. storočia Trstené pri Hornáde bolo slovensko-maďarskou dedinou s prevahou Slovákov. Kedy a za akých okolností sa reformátsko-kalvínske náboženstvo do obce dostalo, nemožno zistiť. 

1478

Pôvodný gotický rímsko-katolícky kostol sv. Anny z r. 1478 prestavali v barokovo-klasicistickom slohu r. 1756. Renesančný kaštieľ zo 17. storočia upravili v klasicistickom slohu r. 1832. Koncom 18. a začiatkom 19. storočia badateľne vzrástol počet obyvateľstva Uhorska.

1828

Sčítanie obyvateľov

Pri sčítaní obyvateľov r. 1828 v Trstenom pri Hornáde napočítali 1 208 osôb žijúcich v 123 domoch. Trstenčania v tej dobe boli poväčšine Slováci rímsko-katolíckeho vierovyznania. Podobne ako dnes, tu žilo okolo stovky kalvínov maďarskej národnosti.

1849

Veľkostatky

Väčšina obyvateľov obce sa živila roľníctvom. Po revolúcii v r. 1848 – 1849 mnohí naďalej pracovali ako poľnohospodárski robotníci – deputátnici na miestnych veľkostatkoch. Pred 1. svetovou vojnou boli v Trstenom pri Hornáde 3 veľkostatky: Ištványiho, Šimonov a Gedeonov. Posledné dva mali v rukách židovskí nájomcovia. V dôsledku rôznych epidémií ( najmä cholery v r. 1831, 1836, 1873 a 1874 ) a vysťahovalectva sa počet obyvateľov Trsteného pri Hornáde znížil na 958 ľudí v r. 1880.

1919

V lete r. 1919 dedinu na krátky čas obsadili vojaci maďarskej Červenej armády. Vznik Česko – Slovenska privítala väčšina obyvateľov obce s očakávaním zlepšenia hospodárskej situácie i sociálnych a národnostných pomerov. Trstenčania aj za 1. ČSR boli prevažne roľníkmi a poľnohospodárskymi robotníkmi. Podľa údajov v obecnej kronike v grófskom kaštieli po vojne žil statkár Lawrent Kováč. Ten zamestnával na svojom majetku asi 14 deputátnických rodín stále
a ďalších Trstenčanov zamestnával na sezónne práce.

1920

Časť panských majetkov v chotári obce bola za povojnovej pozemkovej reformy r. 1920 rozparcelovaná a odpredaná štátom tunajším roľníkom. Z remesiel v Trstenom pri Hornáde poznali hlavne tie, ktoré úzko súviseli s poľnohospodárskou výrobou – kováčstvo a kolárstvo. V obci mali aj stolára, obuvníka i kopača studní. Trstenčanky boli známe ako šikovné tkáčky. Tkali najmä z konopnej priadze.

1921

Početný stav obyvateľov Trsteného pri Hornáde za 1. ČSR mierne narastal. Kým r. 1921 tu napočítali 1 082 osôb, r. 1930 ich už bolo 1 198.

1938

Maďarizácia

V politickom živote sa Trstenčania až do okupácie r. 1938 orientovali (podľa obecnej kroniky a slov žijúcich pamätníkov) najmä Sociálnodemokratickú stranu a Hlinkovú slovenskú ľudovú stranu. Po Viedenskej arbitráži aj Trstené pri Hornáde pripadlo Maďarsku. Maďarské vojsko, žandári a úradníci prišli do obce 10. novembra 1938. Ihneď sa začalo s násilnou maďarizáciou slovenskej väčšiny tu žijúceho obyvateľstva. Maďarský jazyk sa stal úradným i vyučovacím jazykom na tunajšej štátnej ľudovej škole. Po maďarskej okupácií sa aj bohoslužby v obidvoch miestnych kostoloch konali v maďarskom jazyku.

1944

Oslobodzovacie boje

Počas oslobodzovacích bojov v novembri a decembri 1944 dedina utrpela veľké škody. Bombami a delostreleckými granátmi bol zničený najmä nižný koniec obce ( smerom k Maďarsku ). Pritom zahynulo 5 civilistov ( Alžbeta Drotárová, Mária Pálfyová, Helena Karajošová, Imrich Ruščák a 12 – ročný chlapec z rodiny Deákovcov ). Podľa rozprávania žijúcich pamätníkov boje v chotári Trsteného pri Hornáde si vyžiadali životy asi 120 maďarských a nemeckých vojakov a asi 60 – 70 Rusov.

18.12.1944

Oslobodenie

Obec bola oslobodená 18. decembra 1944. Keďže v okolí dediny sa naďalej viedli tuhé boje, obyvatelia museli evakuovať najmä do blízkych maďarských dedín. Domov sa vrátili až 2. februára 1945. Správy obce sa ujal Miestny národný výbor v Trstenom pri Hornáde. Jeho prvým predsedom bol František Bartko.  
 

Genéza názvu obce:

  • 1215 – Zaka
  • 1265 – Zaka
  • 1270 – Nadasd
  • 1282 – Zaka
  • 1283 – Zaka alio nomine Nadosd
  • 1283 – Nadasd
  • 1288 – Nadasd, Nadast
  • 1321, 1335, 1337 – Nadasd
  • 1332 – 1337 – Nadasyo
  • 1341, 1347, 1359, 1405, 1415, 1416, 1427, 1440, 1468 – Nadasd
  • 1773 – maďarsky: Nádasd, slovensky: Nádossec
  • 1903 – slovensky: Nádošť, Nádosč
  • 1906 – slovensky: Nadoše
  • 1948 – Trstené pri Hornáde        

Zverejnené 28. mája 2019.
Upravené 23. júla 2020.